Slová, ktoré by nemali zapadnúť prachom. Vyslovil ich najbrutálnejší vrah v dejinách ľudstva tesne pred začiatkom II. svetovej vojny

Slová, ktoré rozpútali peklo: Čo vyhlásil Hitler tesne pred útokom na Poľsko?

Dnes vieme, že 1. september 1939 bol dňom, kedy sa začala najkrvavejšia vojna v dejinách ľudstva. Čo sa však dialo v zákulisí nemeckého velenia len pár dní a hodín pred inváziou? Slová Adolfa Hitlera z augusta a septembra 1939 odhaľujú desivý kontrast: na jednej strane stál chladnokrvný plán na genocídu, na druhej cynická propaganda pre verejnosť.

^{Kolorizované zábery z prvých hodín brutálneho útoku na Poľsko.}

V tomto článku sa pozrieme na kľúčové výroky, ktoré predchádzali nacistickej agresii voči Poľsku.

Tajný prejav na Obersalzergu: Rozkaz k brutalite

Dňa 22. augusta 1939, presne deväť dní pred útokom, zvolal Hitler na svoje horské sídlo Obersalzberg najvyšších veliteľov Wehrmachtu. Cieľ bol jasný – pripraviť generálov na to, že nepôjde o bežný vojenský konflikt, ale o vyhladzovaciu vojnu.

Záznamy z tohto prejavu neskôr poslúžili ako kľúčové dôkazy na Norimberskom procese. Hitler pred svojimi generálmi vyhlásil:

„Naša sila spočíva v našej rýchlosti a v našej brutalite. Poslal som na Východ svoje jednotky Totenkopf s rozkazom zabíjať bez ľútosti a zľutovania mužov, ženy a deti poľskej rasy a jazyka. Len tak získame životný priestor, ktorý potrebujeme.“

Nacistický vodca otvorene pohŕdal medzinárodným právom a morálkou. Veliteľom prikázal odložiť akýkoľvek súcit:

„Buďte tvrdí, buďte bez milosti, konajte rýchlejšie a brutálnejšie než ostatní… Občania západnej Európy sa musia triasť hrôzou.“

V tomto prejave navyše predpovedal, že svet na zločiny rýchlo zabudne. Použil pritom mrazivé prirovnanie, ktoré dodnes šokuje historikov:

„Kto dnes napokon ešte hovorí o zničení Arménov?“

Cynická hra s pravdou

Hitler si uvedomoval, že napadnutie susedného štátu bez dôvodu by pred svetom vyzeralo zle. Preto veleniu otvorene priznal, že si dôvod na vojnu jednoducho vymyslí (čo sa neskôr stalo realitou pri zinscenovanom prepadnutí vysielača v Gliwiciach):

„Poskytnem propagandistický dôvod na rozpútanie vojny, jedno či vierohodný. Víťaza sa nikto neskôr nebude pýtať, či hovoril pravdu.“

Posledné hodiny: Premena agresora na „obeť“

Zatiaľ čo v súkromí Hitler plánoval vyhladenie Poľska, v oficiálnych dokumentoch a prejavoch tesne pred útokom otočil kartu. Sám seba štylizoval do pozície mierotvorcu, ktorý bol k vojne donútený.

V tajnej Smernici č. 1 pre vedenie vojny, ktorú podpísal 31. augusta 1939, napísal:

„Keďže sa vyčerpali všetky politické možnosti na mierové vyriešenie situácie na východnej hranici, ktorá je pre Veľkonemeckú ríšu neznesiteľná, rozhodol som sa vyriešiť ju silou.“

V ranných hodinách 1. septembra, kedy už nemecké bomby dopadali na poľské mestá, vydal oficiálne vyhlásenie k armáde, plné klamstiev o poľskom terore:

„Poľský štát odmietol mierové urovnanie vzťahov, ktoré som si želal, a chopil sa zbraní… Aby som urobil koniec tomuto šialenstvu, nemám odteraz inú možnosť, než odpovedať na silu silou.“

„Od 5:45 hod. opätujeme paľbu!“

Vyvrcholenie nacistickej propagandy prišlo dopoludnia 1. septembra 1939, kedy Hitler vystúpil pred Ríšskym snemom v Berlíne. Pred národom zvalil vinu za začiatok vojny kompletne na Poľsko a predniesol svoj pravdepodobne najslávnejší vojnový výrok:

„Poliaci dnes v noci po prvýkrát strieľali na našom vlastnom území už aj s regulárnymi vojakmi. Od 5:45 hod. opätujeme paľbu! A odteraz sa bude na bombu odpovedať bombou.“
(Pozn. redakcie: Hitler sa vo svojom prejave pomýlil v čase, nemecký útok v skutočnosti začal už o 4:45, resp. 4:48 ráno.)

Čo si z toho odniesť?

Výroky Adolfa Hitlera z augusta 1939 sú mementom toho, ako dokáže politická moc pracovať s propagandou. Zatiaľ čo v tajnosti generálom prikazoval bez milosti vraždiť ženy a deti, verejnosti tvrdil, že Nemecko sa iba bráni. Tieto slová neboli len politickými vyhláseniami – boli priamym spúšťačom katastrofy, ktorá stála životy desiatok miliónov ľudí.

Múzeum II. svetovej vojny Gdaňsk

Kde inde ako tu v Gdaňsku by malo stáť múzeum II. svetovej vojny. Len niekoľko stoviek metrov od miesta, kde padli prvé výstrely najväčšieho konfliktu ľudstva stojí moderné múzeum. S deťmi sem vojsť môžete, ale niektoré expozície – najmä z holokaustu, by som im neukazoval. Celá expozícia je vedená tak, že sa pohybujete po jednej veľkej spojovacej chodbe z ktorej vchádzate do jednotlivých častí, sekcií, miestností podľa historickej chronológie vojny. Prehliadka tohto výnimočného múzea je koncipovaná tak, aby vás doslova pohltila a postupne sa hrôza z vojny stupňovala. Na celú prehliadku si nechajte aspoň dve hodiny.

Ak viete trošku po poľsky alebo po anglicky, odporúčam si zobrať audio sprievodcu. Ja som z toho veľa nemal, keďže som jednotlivé expozície vysvetľoval deťom aj manželke. Ale nevadí. Za mňa ako fanúšika histórie je to miesto, ktoré v našich končinách neexistuje a tak ako napr. Osvienčim, tak by toto múzeum malo byť doslova povinné. Okrem mora, dovolenky a času s rodinou bolo toto niečo, na čo som sa najviac tešil. Stáť vedľa skutočného šifrovacieho stroja Enigma, či pod maketou bomby zhodenej na Hirošimu – to sú fakt silné veci.

Žiadna z fotografií v tomto článku nie je propagáciu fašizmu a nacizmu. Ide len o dokumentárne fotografie z návštevy múzea II. sv. vojny. Všetky znaky fašizmu a nacistickej diktatúry odsudzujem.

Zdroj: https://sourcebooks.web.fordham.edu/mod/hitler-obersalzberg.asp

Zdroj: https://www.facebook.com/profile.php?id=100089022691147